Príbehy tisíc a štvrtej Noci s Andersenom

Každá, doteraz prežitá, Noc s Andersenom je jeden krásny rozprávkový príbeh. V našej knižnici sa 26. marca 2010 začal štvrtý príbeh Noci s Andersenom. Tak teda počúvajte:

... bolo, nebolo ... bolo to v piatok podvečer,  keď sa to všetko udialo. Kráľovstvo kníh, rozprávkových a dobrodružných príbehov očakávalo svojich nebojácnych odvážlivcov.  Dvadsaťpäť malých, nedočkavých andersenčiat.  

Andersenovú noc sme začali vo veľkom štýle. Navštívila nás samotná Snehová kráľovná s Gayom a Gerdou.  Ako ďalšieho hosťa  sme privítali pána grafológa, ktorý nám veľmi zaujímavo porozprával, čo o nás prezradí naše písmo. Večerná prechádzka mestom nás zaviedla pozrieť si  kostoly. Vidieť ako vyzerajú zvnútra vo večerných hodinách bolo naozaj vzrušujúce. Andersenčatám sa to veľmi páčilo a zaujímali sa o všetko. Dokonca vedeli, že rok 2010 je Rokom kresťanskej kultúry.

Unavení, ale plní nových zážitkov, sme o 22,00 hod. zapálili ohňostroj zábavy, hier a šantenia. Pyžamovú párty otvorila Šeherezáda príbehom o Uplakanej princeznej.  Deti so záujmom počúvali, keďže Príbehy Tisíc a jednej noci až tak nepoznali. Šeherezáda sprevádzala deti celým večerom.  Nádherný papierový „Rozprávkovník“ ukryl do maličkých knižočiek napísané  sny a želania detí.  Spolu sme hľadali „Poklad múdrosti,“  svoju osobnú váhu deti vyvažovali množstvom  unesených kníh a podpisovali  sa  fixkou v puse na papier.  Blížila sa polnoc, keď sa hladné brušká znova ozvali. Z kráľovskej kuchyne naše nošteky pošteklila vôňa čerstvých hrianok s masielkom. To ale bola lahôdka!

Zábava pokračovala ďalej pyžamovou diskotékou, súťažou „Knižnica má talent“ (kde dokonca vystúpili aj tety knihovníčky pripravenou karičkou)  a do popuku sme sa nasmiali pri zábavných hádankách a vtipoch. Čas nám veľmi rýchlo ubehol a nás už čakali rozprávkové postieľky, preplnené krásnymi rozprávkovými a dobrodružnými sníčkami. 

Knižničné ráno bolo pre nás ťažké a rozlúčiť sa nám vôbec nechcelo. Veď celý večer, noc aj ráno nás pozorne sledovali oči uja Andersena, Dobšinského, ale aj tety Ďuríčkovej a hviezdou celého podujatia bola samozrejme samotná Šeherezáda. Pozorovali, ako sa rodí jeden z ďalších nezabudnuteľných príbehov. Už teraz sa tešíme na ten budúci, ktorý možno bude za tristopäťdesiatšiestimi horami a dolami. 

Ale nepredbiehajme!