Skvelý a nezabudnuteľný deň prežitý na minifestivale detskej knihy "Čítame si radi, podelíme sa s Vami"

    Krásny slnečný deň, bez jediného mráčika na oblohe, čo krajšie by sme si mohli priať v deň, kedy sme pripravovali prvý ročník Minifestivalu detskej knihy v našej trebišovskej knižnici.

Hneď ráno, 16. júna, sme naplno začali s prípravami, keďže sme vedeli, že čas do deviatej hodiny je krátky. Všetky ruky knihovníčok vedeli presne na čo majú siahnuť, čo urobiť, kam čo položiť, pripevniť, rozprestrieť, počnúc riaditeľkou až po našu nekonečne kreatívnu a nápaditú výtvarníčku Etelku.  A tak sme to do deviatej veru aj zvládli. Začali prichádzať hostia a hneď aj pozvaní i nepozvaní účastníci. Bolo ich neúrekom. Po úvodnom privítaní a predstavení podujatia i našich hostí nasledovalo rozdelenie účastníkov minifestivalu na jednotlivé stanovištia. Malé, väčšie i najväčšie deti sa striedali pri malom bábkovom divadielku, pri maľovaní obrázkov na tváričky, v tvorivej dielni kde sa vyrábali rôzne figúrky, kvietky, rozprávkové postavičky. Ďalší sa hrali na rybárov a lovcov kníh, hrali Smolíčka Pacholíčka, cvičili, tancovali i čítali knihy, prezerali obrázky v malej pojazdnej knižnici. Na tých väčších čakali naši milí spisovatelia teta Betka Verešpejová a ujo Miško Repovský.

Teta Betka sa s deťmi rozprávala o ich zaujímavých plánoch na prázdniny, o dovolenkách i o zážitkoch z predchádzajúcich prázdnin. Vyrozprávala im svoj príbeh o tom, ako ona trávila svoje prázdniny u babky, ako vznikali jej knihy napríklad tá o sliepočkách, ktoré ona nepovažovala za intelektuálky, keďže stále mysleli iba na jedlo. Potom vyrozprávala príbeh o šušlavej mušli a nezabudla pripomenúť deťom, že nie je dôležité kto ako vyzerá, ale dôležité je to, čo má v srdiečku. No a tiež dala deťom malú úlohu na prázdniny aby porozmýšľali o tom, aký automat a na čo  by mala teta školníčka Agneša z jej knihy ešte pre deti vymyslieť.  

Ujo Miško  zase povedal deťom, že pochádza z neďalekej dedinky Stanča, že ako malý často a veľmi dobre hral futbal, ale ešte radšej čítal knihy. A tak v staršom veku u neho zvíťazila láska k literatúre, ktorú neskôr aj vyštudoval. Doma má okolo 8000 kníh a keď sa deti pýtali či ich aj požičiava keď ich má tak veľa, tak sa rozosmial a povedal, že výpožičný poriadok síce doma nemá, ale návštevám knihy veľmi rád požičia. Otázok, na ktoré ujo Miško rád odpovedal bolo veľa. Deťom prezradil, že knihu Leto bocianov napísal pre svojho vnúčika Marečka a tiež, že je na svete jeho ďalšia kniha, ktorá už čaká na vydanie.

Striedačka detí pri jednotlivých stanovištiach bola nekonečná. Všetci chceli všetko absolvovať, všade byť, všetko vidieť, všetko vedieť, skúsiť a zažiť.

Bol to dobrodružný festivalový kolotoč zábavy, hier, prekvapení a nenapodobiteľných zážitkov nielen pre všetky zúčastnené deti, ale aj pre všetkých organizátorov, medzi  ktorých, okrem knihovníčok, patrili aj študentky Strednej odbornej školy v Trebišove odboru učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo, za čo im tiež patrí veľká vďaka.

Nuž a tak ako všetko na svete aj náš festival mal svoj koniec. Veríme, že všetky zúčastnené deti aj ich učitelia boli spokojní a že na prvý ročník minifestivalu v trebišovskej knižnici budú s radosťou spomínať aj počas prázdnin. A my, tety knihovníčky, aj keď mierne unavené a vyčerpané, predsa sa už  tešíme na druhý ročník minifestivalu, ktorý už teraz plánujeme a chceme uskutočniť na budúci rok.