Oteckovi k sviatku 23.6.2009

Sviatok venovaný všetkým oteckom sme v knižnici oslávili hlasným čítaním knihy od slovenskej spisovateľky Gabriely Futovej, Lepší otec v hrsti ako kámoš na streche. Heviklubáci sa zorientovali aj v našom knižnom fonde, kde hľadali knihy, v ktorých sa píše alebo rozpráva o oteckoch. A veru našli ich neúrekom. Vytvorili si aj pekné darčeky pre svojich oteckov a napísali zopár veršíkov a vyznaní. Niekotoré z nich si tu môžete aj prečítať.

Môj otecko - vyznanie
Môj otecko je veľmi milý.
Čo to znamená?
Že ho mám veľmi rada.
Je dobrý, lebo ma všetko naučí.
Preto mu budem venovať veľa lásky.
To je môj otecko.

Veronika Čalfová – 2.roč.

Deň otcov
Deň otcov je deň dobrý,
skoro každý deň nám otecko  niečo navarí.
My ho máme všetci radi,
aj keň nám niečo nedovolí,
to nevadí.

Paťka Zubková – 3. ročník

Oteckovi – vyznanie
Otecka mám veľmi rada,
je dobrý športovec
a pracuje na počítači.
Keď niečo neviem,
pomôže mi
a veľa ma naučí.
Hrá sa so mnou hry
vonku, alebo dnu.

Natálka Begalová – 2. ročník

Otecko môj, otecko
Otecko môj milý,
čo by sme bez teba robili?
Bez neho by bola nuda,
postihla by nás veľká smola.
Otecko môj obetavý
všetci ho máme veľmi radi.
Deň otcov krásny je
každý svojmu oteckovi niečo daruje.
A tak ocko posnažím sa,
a dúfam, že tvoj deň vydarí sa.

Lea Linerová – 6. ročník

Otecko, čo si stále odkladal robotu
Bol raz jeden ocko, ktorý si stále odkladal robotu. Neumýval riad, nepomáhal mamke a nechcelo sa mu vysávať. A tak sa raz stalo, že mamička prišla po týždni zo služobnej cesty domov a spadla na ňu celá hromada špinavého riadu. Mamka okamžite začala kýchať, pretože celý týždeň nebolo vysávané. Zľakla sa, kde vlastne ocko je. Hádajte, kde bol? Sedel pri televízore a deti boli v izbe, ale v celom byte bol neuveriteľný smrad. Stačil len jeden mamkin vyčítavý pohľad a ocko vedel čo treba urobiť. Hneď sa pustil do práce. Od toho času je otecko už poriadný a pomáha v rodine.

Lea Linerová – 6. ročník

Otecko si vymýšľa
Môj otecko je strašný výmyselník. Napríklad včera ho napadla strašná blbosť. Som už štvrtáčka, takže na deti a bocianov neverím! Vieš o tom, že o tri mesiace priletí bocian a prinesie nám komínom malé bábätko? Pozrela som sa na neho a odpovedala som - „oci, po prvé ja na bocianov, ktorí nosia deti neverím a po druhé bývame v bytovke, takže komín nemáme.“ „Tie jeho výmysly neznášam“-  pomyslela som si, „aj tak o tri dni vymyslí niečo nové. Už by s tým mohol prestať.“

Zuzka Guľvašová – 4. ročník